• Domov
  • O nás
  • Kontakt
  • Knižnica
  • Projekty
  • SINBIO
    • SINBIO
    • O projekte
    • Partneri
    • Projektová knižnica
    • Verejné obstarávanie
    • Novinky a udalosti
    • Kontakt
  • Blesk
  • Technológie
  • Spracovanie biomasy
  • Energetické služby

Knižnica

Kotly

Kogenerácia

Bioplynové stanice

Kogeneračné jednotky v Mestskom kúpeli v Nitre

Projekt modernizácie energetického hospodárstva v Mestskom kúpeli Nitra je príkladom postupného dôkladného zvažovania možných alternatív uplatnenia kombinovanej výroby elektriny a tepla. Prvý krát začal prevádzkovateľ uvažovať o uplatnení kogeneračných jednotiek  na jar 1997. Nasledovalo obdobie výpočtov a hľadania najvhodnejšieho riešenia až po realizáciu. Kogeneračné jednotky boli v Mestskom kúpeli Nitra uvedené do prevádzky na jar 2001, teda presne po troch rokoch. Pod dĺžku prípravného obdobia sa podpísala zložitosť technického riešenia, dôsledné hľadanie najefektívnejšieho riešenia a systém zabezpečovania financií z mestského rozpočtu.

V areáli Mestského kúpeľa sú dva bazény. Jeden plavecký a jeden detský s celkovým objemom vody 610 000 l. Špecifikom energetického systému plavárne je pripojenie blízkeho hotela Zobor na kotolňu Mestského kúpeľa. Hotel spotrebuje cca 45 % vyrobeného množstva tepla. Práve táto skutočnosť bola najťažším orieškom pripravovanej rekonštrukcie. Prechod z pary na iné médium v systéme zásobovania hotela Zobor bol vzhľadom na rozpočtované prostriedky nemysliteľný. Bolo preto rozhodnuté zachovať časť parného zdroja popri novovybudovanej teplovodnej časti.

Začiatočná energetická bilancia vychádzala z údajov za roky 1998 až 1999. Podľa nich bola spotreba plynu v rozmedzí od 290.000 m3 do 270.000 m3  za rok. Spotreba elektrickej práce sa pohybovala okolo hodnoty 375.000 kWh za rok. Na základe týchto údajov sa ako najefektívnejšie riešenie ukázalo nasadenie dvoch kogeneračných jednotiek TEDOM Plus 22 A.

Pôvodný parný energetický zdroj pozostával z 1 ks kotla PGP 65 o menovitom výkone 660 kW a 2 ks kotlov PGP 100 o menovitom výkone 2 x 1.040 kW. Celkový inštalovaný výkon teda predstavoval 1.700 kW. Mestský Kúpeľ používa teplo najmä na ohrev bazénov, vykurovanie a prípravu TÚV. Pre svoju prevádzku paru nutne nepotrebuje, ale  pretože ju dodáva do hotela Zobor bolo potrebné zachovať aj parnú časť zdroja.

Mestský kúpeľ má niekoľko elektrických zariadení, ktoré musia pracovať nepretržite. Sú to obehové čerpadlá bazénov a ventilátory vzduchotechniky. Elektrinu nakupoval v sadzbe C3 a priemerný odoberaný elektrický výkon sa pohyboval okolo 40 – 41 kW. Pri tejto spotrebe dosahovali náklady na nákup elektrickej energie pomerne vysoké čiastky.

zhľadom na nutnosť zabezpečiť zásobovanie hotela Zobor teplom sa nedalo zmeniť parné médium na teplovodné. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné skombinovať parný zdroj s teplovodnými kogeneračnými jednotkami. V parnej časti zdroja sa zachovali 2 ks kotlov PGP 100 a v teplovodnej časti sa inštalovali 2 ks kogeneračných jednotiek TEDOM Plus 22 AP o menovitom elektrickom výkone 2 x 22 kW a menovitom tepelnom výkone 2 x 45,5 kW. Teoretický bolo možné za súčasného stavu využiť teplo z KJ na ohrev bazénovej vody, na prípravu TÚV, na vykurovanie a na predohrev vratného kondenzátu. Kondenzát má však pomerne vysokú teplotu, a tak by ho bolo potrebné najskôr vychladiť v uvedených troch okruhoch spotreby. Tým by sa však z hľadiska tepelnej bilancie vzhľadom na kogeneračné jednotky nič nezmenilo a navyše by toto riešenie vyžadovalo ďalšie investície. Z perspektívneho pohľadu budú parné kotly nahradené teplovodnými a tak uvedená časť investície by zostala nevyužitá.

V súčasnosti od nábehu prevádzky zabezpečujú kogeneračné jednotky ohrev bazénu, prípravu TÚV a prípadne vykurovanie. Parné kotly slúžia ako doplnkový zdroj.

Z hľadiska vyvedenia elektrického výkonu bolo potrebné splniť pripojovacie podmienky ZSE, š.p., ktoré po niekoľkých konzultáciách a upresneniach boli pre investora prijateľné.

Na základe ekonomických prepočtov bol navrhnutý pre účely skúšobnej prevádzky nasledovný režim:

KJ budú pracovať na plný výkon 16 hodín denne počas trvania vysokého tarifu (VT) v letnom období. V zime budú pracovať 24 hodín denne okrem pravidelných servisných ošetrení. Ako optimálna bola na základe výpočtov zvolená odberová sadzba C3+C4. Na účely zistenia prípadnej dodávky do siete a jej výšky bolo nainštalované podružné meranie, na základe ktorého sa investor rozhodne, či uzavrie so ZSE, š.p. zmluvu na dodávku elektriny do siete.

Všetky prevádzkové údaje sú podrobne zaznamenávané v prevádzkových denníkoch a budú priebežne vyhodnocované. Na základe dosiahnutých prevádzkových výsledkov budú v spolupráci s investorom optimalizované režimy prevádzky s cieľom maximálne využiť ekonomické prínosy zavedenia KJ.

Stavbu ako generálny dodávateľ zabezpečovala spoločnosť Intech Slovakia, s.r.o., Bratislava.

  • Energia z biomasy
    • Biomasa ako zdroj energie
    • Teplo z biomasy
    • Elektrina z biomasy
    • Druhy palív
      • Drevo
      • Slama
      • Bioplyn
        • Poznatky z tvorby bioplynu
      • Drevný plyn
      • Skládkový plyn
  • Kogenerácia
    • Čo je kogenerácia
    • Palivá pre KJ
      • Propán, bután
      • Bioplyn
      • Skládkový plyn
      • Drevný plyn
      • Banský plyn
    • Možnosti využitia
      • Komunálne kotolne (CZT)
      • Bytové domy
      • Priemyselná energetika
      • Nemocnice
      • Hotely
      • Plavárne
      • Rodinné domy
      • Poľnohospodárstvo a čističky odpadových vôd
      • Administratívne a obchodné centrá
  • Bioplynové stanice
    • Čo je BPS
    • Bioplyn
    • Biometán

Napíšte nám

Intech Slovakia, s. r. o.

Vilová 2
851 01 Bratislava
Tel.: +421 (0)2 6381 43 43
Fax: +421 (0)2 6381 43 44
E-mail: centrum@intechenergo.sk


časopis Blesk