Banský plyn je zmesou plynov vytvorených počas zuhoľnaťovania biologickej hmoty v dôsledku geologických procesov. Uzatvorený nepriepustnými nadložnými vrstvami zostáva v ložiskách uhlia. Vzhľadom na svoje vlastnosti (v zmesi so vzduchom tvorí výbušnú zmes) sa stáva nebezpečným vedľajším produktom banskej činnosti.

Banský plyn sa pri ťažbe uhlia uvoľňuje a zhromažďuje v ťažobných priestoroch. Vytvára nebezpečenstvo pre baníkov aj samotnú banskú činnosť. Preto je potrebné ho z podzemia čerpať, znižovať jeho koncentráciu a tak predchádzať nebezpečenstvu.

Kvalita a zloženie banského plynu je nestála. Je závislá od charakteru ložiska. Vyťažený banský plyn sa v minulosti najčastejšie likvidoval spaľovaním vo fakle. Napriek svojej nižšej kvalite však ide o zdroj energie. Postupne sa preto hľadajú nové a progresívnejšie možnosti jeho využitia.

Okrem klasickej výroby tepla spaľovaním banského plynu sa postupne využíva aj ako palivo pre kogeneračné jednotky.

Banský plyn sa ako zdroj energie pre pohon kogneračných jednotiek využíva aj na Slovensku. Prvý takýto projekt viedli do prevádzky Hornonitrianske bane Prievidza.

Vlastnosti banského plynu (Ostravsko-karvinský revír)
CH₄	37 – 39 %
CO₂	7 – 10 %
O₂	0,5 – 3 %
N₂	zvyšok
ostatné plyny	vodné pary obsiahnuté v plyne
spalné teplo	14,33 – 15,10 MJ/Nm³ (15⁰ C, S_spCH4 37,706 MJ/Nm³, 101 325 Pa)
energia v plyne	3,88 – 4,08 kWh/Nm³