Plavárne patria jednoznačne k najvýhodnejším prevádzkam z hľadiska uplatnenia kombinovanej výroby. Celoročná a pomerne stabilná potreba tepla na ohrev bazénovej vody a TÚV umožňuje dosahovať vysokú mieru využiteľnosti kogeneračných jednotiek. Správne dimenzovaná kogeneračná jednotka môže na plavárni pracovať na plný výkon prakticky non stop. Tým sa dosahuje maximálna efektívnosť prevádzky.

Vyrobená elektriny sa využíva na pokrytie vlastnej spotreby objektu, ktorá u plavárni vzhľadom na používanú technológiu je tiež pomerne rovnomerná. Len malé prebytky sa dodávajú do siete. Aj v tomto prípade sa dosiahnuté úspory dajú zvýšiť zmenou dvojzložkovej sadzby za odber elektriny na jednozložkovú.



Príklad na Slovensku:

Krytá plaváreň v Banskej Bystrici na Štiavničkách bola uvedená do prevádzky v auguste v  roku 1975. Zásobovanie plavárne  teplom bolo riešené z parnej kotolne, situovanej v budove blízkej športovej haly (ŠH), ktorá bola v správe AŚ Dukla Banská Bystrica. Po dvadsiatich rokoch prevádzky však zlý technický stav kotlov, parných rozvodov i zariadenia strojovne prinútil majiteľa (mesto B.Bystrica) a prevádzkovateľa (ZARES B.Bystrica)  prijať zásadné rozhodnutie v riešení problému výroby a spotreby tepla na uvedenom mieste.     ...............

Projekt modernizácie energetického hospodárstva v Mestskom kúpeli Nitra je príkladom postupného dôkladného zvažovania možných alternatív uplatnenia kombinovanej výroby elektriny a tepla. Prvý krát začal prevádzkovateľ uvažovať o uplatnení kogeneračných jednotiek  na jar 1997. Nasledovalo obdobie výpočtov a hľadania najvhodnejšieho riešenia až po realizáciu.     ...............