Drevo

Drevo je organický materiál, ktorý bol na energetické účely využívaný od pradávna. Vychádza to z jeho dostupnosti, dobrej horľavosti a výhrevnosti.

Najväčší podiel skladby dreva zaberá celulóza (cca 42%), hemicelulóza (26%) a lignin (25%) a ďalšie prvky.

Z hľadiska energetického využitia medzi kľúčové vlastnosti dreva patrí vlhkosť a výhrevnosť. Obe sú vzájomne závislé.

Vlhkosť vyjadruje podiel obsahu vody v dreve. Ostatné zložky dreva sa označujú ako sušina. Vlhkosť dreva závisí od vlastností okolitého prostredia - vlhkosti a teploty. V závislosti od zmien týchto parametrov okolia sa mení aj vlhkosť dreva.

Výhrevnosť dreva je parameter, ktorý definuje energetický obsah dreva. Výrazne sa mení zmenou vlhkosti. Drevo s menšou vlhkosťou má vyššiu výhrevnosť, zvyšovaním vlhkosti energetická hodnota paliva klesá. Výhrevnosť sušiny sa pohybuje od 17,5 do 20 MJ/kg. Vlhkosť dreva na úrovni 0% je však nedosiahnuteľná. Bežná vlhkosť sa pohybuje na úrovni 25%, vtedy dosahuje drevo výhrevnosť okolo 14 MJ/kg v závislosti na druhu dreva.

Drevo sa získava ťažbou v lesoch. Najmä Slovensko je mimoriadne bohaté na lesné porasty, keď viac ako 40% územia tvoria lesy. V poslednej dobe sa však moderným zdrojom dreva stávajú rýchlorastúce dreviny. Tieto porasty s vysokým prírastkom drevnej hmoty sa systematicky vysádzajú a následne ťažia pre energetické účely.

Okrem využitia palivového dreva vo forme polien sa drevo ďalej spracováva, aby sa zvýšila jeho energetická hodnota. Predovšetkým sa prostredníctvom pyrolýzy získava drevné uhlie. To má vyššiu výhrevnosť a teda aj vyššiu energetickú hodnotu.

Okrem toho sa energeticky využívajú aj vedľajšie produkty vznikajúce pri ťažbe a spracovaní dreva - piliny, kôra. Drevo sa štiepkuje a z pilín sa vyrábajú drevné peletky a brikety.

Drevný popol je možné využiť ako prírodné hnojivo. Obsahuje dusík, vápnik, horčík, hydroxid draselný, oxid kremičitý, kyselinu fosforečnú a stopové prvky.